Mesto Dobšiná

Staré banské mesto v ktorom sa od jeho založenia (po roku 1326) ťažili rozličné kovy a nerasty - striebro, železo, meď, kobalt , nikel a ortuť. Ťažba rúd sa skončila v 19. storočí. Roku 1680 postavili v Dobšinej prvú vysokú pec na Slovensku. Hutnícka výroba tu zanikla koncom 19. storočia. Severne od mesta je vodné dielo Dobšiná s hydroelektrárňou, prečerpávajúcou vodu do vodnej nádrže Palcmanská Maša. V historickom jadre mesta sú viaceré klasicistické domy. Dominantou Dobšinej je pôvodne neskorogotický kostol z 15. storočia. V centre sa nachádza neorenesančná radnica z roku 1870 a na okraji mesta sú pozostatky hámrov, mlyna a píly. Lániho Huta - dnes chatová osada a rekreačná oblasť, v minulosti rozsiahly železiarsky komplex založený Pavlom Lánim. Pavol Láni (1670-1733) (maď. Pavol Lanyi) bol uhorský právnik, krajinský úradník a podnikateľ. V roku 1696 bol povýšený do šľachtického stavu. Stal sa krajinným poslancom Františka Rákociho II., miestodržiteľom Gemera a spolupracovníkom učenca Mateja Bela. Usadil sa v Dobšinej, kde zriadil 2 vysoké pece, kúpil bane a stal sa čoskoro známym v podnikaní dobývania medi i železa. V roku 1723 pre svoju vnútornú potrebu vyrobil sám papierové peniaze. Boli malé a okrúhle, mali priemer 3 cm a boli opečiatkované jeho pečatným prsteňom, na ktorom bol jeho šľachtický erb. Boli to prvé papierové peniaze v Uhorsku.